326449200 / aktuálne:
peterretshotmail.com
peter.retkovskygmail.com
+421 904 271 797
+421 904 271 797
peter.retkovsky
K najlepším častiam každého vzdelávacieho cyklu patria jednoznačne koncoročné výlety :D Rovnako tomu bolo aj v prípade nášho kurzu maďarčiny na Balassiho inštitúte. Voľba padla na Pannonhalmu, mestečko v severnom Maďarsku, v ktorom sa
nachádza jedno z najstarších opátstiev v krajine.
Z Bratislavy sme vychádzali o 8.00 ráno (ja som si, samozrejme, kvôli dochvíľnosti naplánoval príchod už o 7.45 :D). Išiel s nami aj Jarko s Jankou, lebo aj keď na maďarčinu nechodia, dobrým vínom nepohrdnú :) Busom sme po diaľnici bez problémov prešli približne za hodinku a pol až na miesto. Opátstvo (presnejšie arciopátstvo, t.j. opátstvo, ktoré samo spravovalo priľahlé územia a nepodliehalo žiadnej diocéze) vidno už zďaleka, pretože sa nachádza na kopci nad priľahlou dedinou.
Hneď na úvod sme si pozreli veľmi zaujímavý film (v maďarskom znení s českými titulkami), snažiaci sa predstaviť klady
mníšskeho života :D Ja som sa ešte medzi časom pokúsil bezúspešne zohnať v pokladniach chýbajúce maďarské mince. Nasledoval výstup k hradbám opátstva a odtiaľ cesta hore smerom na nádvorie. Tu sa k nám pripojil približne 17-ročný študent miestneho gymnázia (údajne najlepšie v Maďarsku, ktorého absolventmi je vraj polovica parlamentu krajiny), ktorý nám robil po zvyšok výletu sprievodcu. Prekvapivo sme čosi aj rozumeli, zvyšok prekladali lektorky. Aj otázky sa nám podarilo položiť, ale len v maďarčine, pretože takmer vôbec nevedel po anglicky :)
Prehliadku opátstva sme začali pávou bránou, pokračovalo sa cez kaplnku, v ktorej sa stále slúžia omše a svadby (jedna
sa chystala, keď sme tam práve boli, museli sme preto celým priestorom iba prebehnúť), až ku krížovej chodbe s bránou, na ktorej ružových mramorových stĺpoch si kedysi Turci brúsili šable. Keďže boli z jednej strany zničené, otočili ich pri rekonštrukcii o 180°. Krížová chodba bola ku kaplnke pristavaná. Na jednom mieste sa časť muriva vydrobila a odhalila pôvodné fresky vonkajšej steny kaplnky -- celé ich však nie je možné obnažiť, pretože by sa narušila statika prístavby :)
Nasledovala prehliadka krásnej stredovekej knižnice s unikátnymi zväzkami (tie najstaršie sú v osobitnom archíve), potom
sa s nami náš sprievodca rozlúčil a my sme sa presunuli do priľahlej reštaurácie :) Tam na nás už čakali pripravené menu podľa chuti :) Na stoloch mali vystavené bylinky, pričom najväčšia hádka nastala medzi členmi výletu o to, čo z nich je tymián, rozmarín, oregano a majoránok :D Jedlo bolo chutné, klasický vývar, mäso a čokoládový dezert :) Nechýbalo, samozrejme, ani pomerne obstojné vínko.
Poslednou etapou bola návšteva opátskeho vinárstva neďaleko samotného komplexu. Mnísi už dávno víno nedorábajú, občas ho ale chodia koštovať :) Prehliadka prebiehala štandardne, celý priestor bol veľmi čistý a upravený. Zvláštnosťou je
využívanie gravitačného lisovania, kde sa najlepšie vína produkujú zo šťavy, ktorá sa sama vylisuje tiažou naoberaného hrozna vo vysokých valcových tankoch. Samotná ochutnávka bola fajn, nechýbali pagáčiky, syr a ďalšie veci na zahryznutie. Vína neboli zlé, špičková kvalita to ale nebola :)
Večer, keď už sme boli všetci doochutnávaní, išli sme naspäť k autobusu. S Jarkom a Jankou sme mali ešte čas vybehnúť
pozrieť miestne levanduľové polia a išlo sa... teda, malo sa ísť :D Keďže je ale celé opátstvo postavené na kopci, autobusu stiekla nafta a nemohol naštartovať. Trápil sa asi polhodinu, potom sme vystúpili a autobusár zišiel bez motora
(a bez posilovača bŕzd) dolu z kopca, kde po chvíli naštartoval a vrátil sa po nás. Potom sme už veselo išli smer Bratislava. Zaujímavosťou ešte bolo, že si šofér až v Pannonhalme uvedomil, že nemá maďarskú dialničnú nálepku -- naspäť sme teda nešli po diaľnici, ale po dedinkách :)
Celý výlet sme úspešne ukončili vo vinárni Pri Modrom kostolíku -- španielska Riserva bola výborná a ako zavŕšenie celého dňa takmer neprekonateľná :D :D
Viac fotiek v galérii.
Tím doktorandov a učiteľov Fakulty medzinárodných vzťahov sa zavčas rána vydal na konferenciu do maďarskej Šoprone.
Cesta nebola dlhá, na konferenciu sme sa tešili, keďže u našich južných susedov sme ešte vedecky činní neboli :) Cesta trvala niečo vyše hodiny a okolo 8.00 ráno sme už stáli pred bránami Západomaďarskej univerzity v Šoproni. Tá sa okrem iného venuje aj lesníckym a baníckym odborom, zaujímavosťou preto boli uniformovaní študenti, ktorí konferenciu organizačne zabezpečovali - niektorí dokonca vedeli aj trochu po slovensky :),
Samotný obsah konferencie bol na vysokej odbornej úrovni, menším zádrheľom bol len rokovací jazyk - maďarčina bez
tlmočenia :) Po približne troch hodinách sa ale plenárne zasadnutie rozdelilo do sekcií, kde už sa prednášalo po anglicky. Zaujímavosťou konferencie bol obed, ktorý sa podával v neďalekej luxusne vyzerajúcej reštaurácii - prostredie bolo veľmi príjemné, obsluha tiež milá, aj keď treba povedať, že obsah jedálnička nás mierne prekvapil: podával sa vyprážaný rezeň so špagetami a vtáčie mlieko :D
Plní zážitkov, dojmov, informácií a najmä netradičného jedla sme sa potom vydali na spiatočnú cestu :)
Viac fotiek v galérii.
25. januára ma prišiel do Bratislavy navštíviť Cris Ospina, kamarát z Kolumbie, ktorý bol práve na stáži v Portugalsku a rozhodol sa urobiť si menší výlet po Európe.
Nemusím pripomínať, že do teplôt, ktoré klesali takmer k -10°C prišiel oblečený tak po kolumbijsky: v dvoch vrstvách riflí na sebe :D Po niekoľkých dňoch strávených v Bratislave, kedy som vyšokovanému Kolumbijčanovi ukazoval sneh a všetky krásy nefalšovanej bratislavskej zimy (vrátane zasneženej Petržalky, centra mesta, hradu, Slavína s bezplatným hodením do snehu, či seneckého aquaparku) sme nasadli na vlak smer Budapešť.
Po štyroch hodinách cesty sme sa ocitli na stanici Keleti Pályautvár, kde nás už čakala Crisova kamarátka z Rumunska, ktorej rodičia boli stále presvedčení, že sa práve nachádza v Bukurešti :) Spolu sme sa vybrali objavovať tajomstvá
Budapešti. Po krátkych raňajkách v miestnom McDonalds sme sa metrom vybrali na Námestie hrdinov a odtiaľ cez centrum
mesta k Parlamentu. Vzhľadom na obmedzený čas sme nestihli vyjsť až ku hradu (ktorý sa mne podarilo navštíviť spolu s pod ním sa nachádzajúcim labyrintom, v rámci letnej školy Danubia).
Nasledovala rozlúčka s našou rumunskou kamarátkou a rýchla cesta na letisko, odkiaľ sme nasadali na lietadlo smerujúce do Ríma, našej ďalšej destinácie na ceste po Európe. Viac fotiek z Budapešti v galérii.